Počas tehotenstva chcete dať vášmu dieťatku to najlepšie, aby sa vyvíjalo tak, ako má. Z každej strany sa však na vás valia informácie, čo jesť a čo nejesť. Niekedy je ťažké sa v tom všetkom zorientovať. V takom prípade je najlepšie držať sa rád odborníkov so skúsenosťami. Popredný slovenský endokrinológ, prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, v rozhovore hovorí o tom, prečo by budúce mamičky nemali podceňovať príjem jódu.
Jód je stopový prvok, ktorý je zastúpený predovšetkým v hormónoch štítnej žľazy. Je to práve hormón tyroxín (T4), ktorý obsahuje 4 atómy jódu. „Bez jódu neexistuje hormón štítnej žľazy tyroxín, čo znamená, že tvorba hormónu štítnej žľazy je závislá práve na jóde,“ vysvetľuje MUDr. Dluholucký.
Extrémny dôkaz dôležitosti jódu
Aký je však význam tyroxínu a v ňom obsiahnutého jódu? Ten sa dá vysvetliť aj na prípade kongenitálnej atyreózy, inak povedané, stavu, kedy nie je prítomná štítna žľaza.
„Plod prakticky nemá vlastnú štítnu žľazu. Kým je vo vnútri maternice, zariadila to príroda tak, že cez placentu, teda lôžko a pupočníkové cievy, dostáva tyroxín v istej podobe od matky. To znamená, že mu zdanlivo nechýba počas tehotenstva. Po pôrode ale začne byť závislý na vlastnej funkcií štítnej žľazy, ktorú nemá a môže dôjsť k ťažkej poruche vývoja. Tá sa nazýva kongenitálna hypotyreóza,“ vysvetľuje profesor Dluholucký a opisuje, ako sa u dieťaťa môže prejavovať: „Typické pre túto poruchu u zdanlivo zdravého novorodenca je, že už prvých pár dní po narodení začína byť spavé, kľudné, neplače a nemá hlad. Má sklon k zápche, teda k stolici. Rovnako môže mať pomalý pulz, pomalý životný cyklus a hlavne svalový tonus, čiže takmer žiadnu pohyblivosť. Ak to pokračuje ďalej, mozog dostáva najviac zabrať z nedostatku tyroxínu a vyvíja sa stav ťažkého mentálneho poškodenia. Dieťa sa vôbec nevyvíja, neobracia sa a nepohybuje sa. Dalo by sa povedať, že zaostáva,“ dodáva odborník.
Aj vaša štítna žľaza musí fungovať
Aby sa plod vyvíjal tak, ako má, je nutné, aby aj štítna žľaza matky produkovala dostatok tyroxínu. „Ak matka nie je fit, aby nahrádzala funkciu tak, ako to bolo v predošlom prípade, dotýka sa to aj jej plodu. V takomto prípade nemá dostatok jódu ani pre seba a sama má tým pádom štítnu žľazu zväčšenú. Tá narastie v snahe produkovať hormón, aj pri nedostatku jódu. Takzvaná endemická struma však nedokáže nahradiť jeho deficit tak, ako by mala,“ hovorí Dluholucký.
Bez jódu to nejde
Vedeli ste, že? Pri vývoji ľudského mozgu dochádza k spojeniam v nervových bunkách. Počet týchto spojení od 8. mesiaca do konca 2. roku je prakticky 40 000 za sekundu.
„Dá sa to predstaviť tak, ako by ste mali čipy, ktoré medzi sebou vytvárajú spojenia. Hovoríme tomu spojenia axónov, ktoré vytvárajú mozgovú sieť. Len si predstavte, koľko sekúnd je vlastne 2 roky a tri mesiace a za tento čas, každú sekundu, pribudne 40 000 spojení v mozgu. Tento vývoj sa ukončí až v šiestom roku dieťaťa. To je mozgová kapacita, ktorú nevyužívame ani na 10 %,“ opisuje Dluholucký.
Je jasné, že v tomto období sa kľúčovým spôsobom vyvíja mozog, ale aj ostatné bunky v tele. Svalstvo, cievy, srdcový sval, zažívací trakt, receptory – toto všetko je závislé od tyroxínu.
Soľ nie je nad zlato
Nedostatok jódu v potrave čiastočne zlepšilo jeho pridávanie do soli. Jodizovaním soli sa však tento problém nevyriešil úplne. Populárnymi sa stávajú aj iné alternatívy bez tohto stopového prvku. „Ďalšou záležitosťou je všeobecné odporúčanie zníženého solenia. Nadmerné solenie znamená vysoký krvný tlak a sklon k artérioskleróze a rôznym náhlym srdcovým a cievnym príhodám. Zníženie príjmu soli je racionálne, no znižuje sa tým aj príjem jódu. Iným problémom je, že soľ dlhšie stojí otvorená a jód sa z nej postupne vyparuje, sublimuje a odchádza do prostredia,“ vysvetľuje profesor.
Proces tvorby mozgovej siete je závislý na tyroxíne. Jeho nedostatok dokáže spomaliť rýchlosť nervových spojení. „Spustím len na 30 000 na sekundu, tak už určite IQ nebude okolo 120 alebo 130 ale bude niekde okolo 80 – 90 a možno ešte menej,“ dodáva odborník.
Odporúčaná denná dávka jódu u detí do 6 rokov je približne 60 μg, u dospelých je to 100 – 120 μg jódu denne. Tehotné ženy by však mali prijať až 200 μg jódu za deň.
Riešením môže byť príjem jódu z potravy. Obsahujú ho predovšetkým morské plody. V tehotenstve sa však nevyhýbajte ani výživovým doplnkom, s ktorými je to hračka. „Jód má jednu obrovskú výhodu, že prakticky celý zažívací trakt je schopný ho vstrebávať v akejkoľvek podobe,“ tvrdí Dluholucký. Nepotrebujte preto ďalšie látky, ktoré by jeho vstrebávanie podporili. Na druhej strane sa nevyplatí to s jódom preháňať. Aj predávkovanie jódom môže narobiť vašej štítnej žľaze problémy. V niektorých prípadoch môže zablokovať jej činnosť aj na týždne.
Správny prísun jódu je teda kľúčovým pre tehotné i dojčiace ženy. Ak chcete vášmu dieťatku dopriať správny vývin a všetko, čo preň potrebuje, myslite na to, aby ho vaše telo malo dostatok. Pohodlným riešením je preparát JODIS®. S ním môžete mať všetko pod kontrolou bez strachu, že by ste sa ním predávkovali.
Vypočujte si viac o význame jódu počas tehotenstva v rozhovore s endokrinológom prof. MUDr. Svetozárom Dluholuckým.